Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Ak si chcete stiahnuť kapitolu 1.4 OLC 7 vo formáte PDF, postupujte nasledovne: Kapitola 1.6 OLC.

oblasť použitia

1.6.1. Táto kapitola Pravidiel sa vzťahuje na meranie elektrických veličín vykonávaných pomocou stacionárnych prostriedkov (indikácia, záznam, upevnenie atď.).

Pravidlá sa nevzťahujú na laboratórne merania a merania vykonané pomocou prenosných prístrojov.

Merania neelektrických veličín, ako aj merania iných elektrických veličín neupravených Pravidlami, ktoré sú potrebné v súvislosti s osobitosťami technologického procesu alebo hlavných zariadení, sa vykonávajú na základe príslušných regulačných dokumentov.

Všeobecné požiadavky

1.6.2. Prostriedky merania elektrických veličín musia spĺňať tieto základné požiadavky: \ t

1) trieda presnosti meracích prístrojov musí byť najmenej 2, 5;

2) triedy presnosti meracích bočníc, prídavných odporov, transformátorov a meničov by nemali byť horšie ako tie, ktoré sú uvedené v tabuľke. 1.6.1.

3) Meracie limity zariadení by sa mali zvoliť s ohľadom na možné najväčšie dlhodobé odchýlky nameraných hodnôt od menovitých hodnôt.

1.6.3. Inštalácia meracích prístrojov by sa mala spravidla vykonávať v bodoch, z ktorých sa vykonáva kontrola.

Tabuľka 1.6.1. Triedy presnosti

Na trakčných staniciach a vodných elektrárňach bez trvalej povinnosti obsluhy nie je dovolené inštalovať stacionárne indikačné zariadenia a mali by byť zabezpečené miesta na pripojenie prenosných zariadení špeciálne vyškoleným personálom.

1.6.4. Merania na silových vedeniach 330 kV a vyššie, ako aj na generátoroch a transformátoroch by sa mali vykonávať nepretržite.

Na generátoroch a transformátoroch vodných elektrární je možné vykonávať merania periodicky pomocou centralizovaných riadiacich prostriedkov.

Na celkovom počte je možné vykonávať merania „na zavolanie“ pre viaceré spojenia (okrem

súbor indikačných zariadení špecifikovaných v prvom odseku, ako aj iné prostriedky centralizovaného riadenia.

1.6.5. Pri inštalácii záznamových zariadení do prevádzkovej slučky riadiaceho centra je zakázané inštalovať indikačné zariadenia na nepretržité meranie rovnakých veličín.

Meranie prúdu

1.6.6. Meranie prúdu by sa malo vykonávať vo všetkých napäťových obvodoch, kde je to potrebné na systematické monitorovanie procesu alebo zariadenia.

1.6.7. Meranie jednosmerného prúdu sa musí vykonávať v nasledujúcich okruhoch:

1) generátory jednosmerného prúdu a meniče výkonu;

2) nabíjateľné batérie, nabíjanie, nabíjanie a vybíjanie zariadení;

3) budenie synchrónnych generátorov, kompenzátorov, ako aj elektromotorov s nastaviteľným budením.

DC ampérmetre by mali mať dvojstrannú stupnicu, ak je možné zmeniť smer prúdu.

1.6.8. V trojfázových obvodoch striedavého prúdu by sa spravidla mal merať prúd jednej fázy.

Malo by sa vykonať meranie prúdu každej fázy:

1) pre synchrónne generátory turbín s kapacitou 12 MW a viac;

2) pre elektrické vedenia s fázovým riadením, vedenia s pozdĺžnou kompenzáciou a vedenia, pre ktoré je zabezpečená možnosť dlhodobej prevádzky v nefázovom režime; v odôvodnených prípadoch je možné merať prúd každej fázy elektrického vedenia 330 kV a viac s trojfázovou reguláciou;

3) pre elektrické oblúkové pece.

Meranie napätia

1.6.9. Meranie napätia by malo byť spravidla vykonané:

1) na úsekoch prípojníc AC a DC, ktoré môžu pracovať samostatne.

Je možné inštalovať jedno zariadenie s prepnutím na niekoľko meracích bodov.

Na rozvodniach je možné merať napätie len na strane nízkeho napätia, ak sa na iné účely nevyžaduje inštalácia transformátorov napätia na strane vyššieho napätia;

2) v reťazcoch generátorov priameho a striedavého prúdu, synchrónnych kompenzátorov a v niektorých prípadoch aj v reťazcoch účelových jednotiek.

V prípade automatického spúšťania generátorov alebo iných jednotiek nie je potrebná inštalácia prístrojov na nepretržité meranie napätia;

3) v budiacich obvodoch synchrónnych strojov s výkonom 1 MW a viac. V budiacich obvodoch hydrogenerátorov nie je potrebné meranie;

4) v obvodoch výkonových meničov, batérií, nabíjačiek a nabíjačiek;

5) v reťaziach oblúkových hasiacich reaktorov.

1.6.10. V trojfázových sieťach sa spravidla meria jednofázové napätie. V sieťach s napätiami vyššími ako 1 kV s účinne uzemneným nulovým vodičom je povolené meranie troch fázových fázových napätí na monitorovanie stavu obvodov s napätím jedného zariadenia (so spínaním).

1.6.11. Musia sa zaznamenať hodnoty jedného medzifázového napätia na prípojniciach 110 kV a vyššie (alebo odchýlky napätia od nastavenej hodnoty) elektrární a rozvodní s napätím, na ktorom sa vykonáva režim energetického systému.

Kontrola izolácie

1.6.12. V sieťach striedavého prúdu nad 1 kV s neutrálnym alebo uzemneným prostredníctvom reaktora na potlačenie oblúka, v sieťach striedavého prúdu do 1 kV s izolovaným neutrálnym prúdom av sieťach s jednosmerným prúdom s izolovanými pólmi alebo s izolovaným stredovým bodom, sa spravidla musí vykonať automatické monitorovanie izolácie. pri znížení izolačného odporu jednej z fáz (alebo pólov) pod vopred určenú hodnotu, s následným sledovaním asymetrie napätia pomocou indikačného zariadenia (so spínaním).

Je možné kontrolovať izoláciu periodickým meraním napätia, aby sa vizuálne monitorovala asymetria napätia.

Meranie výkonu

1.6.13. Merania výkonu by sa mali vykonávať v nasledujúcich okruhoch:

1) generátory - činný a jalový výkon.

Pri inštalácii na generátory s výkonom 100 MW a viac indikačných zariadení montovaných na panel by ich trieda presnosti nemala byť horšia ako 1, 0.

V elektrárňach s kapacitou 200 MW a viac by sa mal merať aj celkový činný výkon.

Odporúča sa zmerať celkový činný výkon elektrární s kapacitou menšou ako 200 MW, ak je potrebné tento parameter automaticky previesť na vyššiu úroveň riadenia prevádzky;

2) kondenzátorové batérie s kapacitou 25 Mvar a viac synchrónnych kompenzátorov - jalový výkon;

3) transformátory a vedenia dodávajúce napätie 6 kV a viac tepelných elektrární, - činný výkon;

4) zosilňovacie transformátory s dvojitým vinutím elektrární - činný a jalový výkon. V obvodoch zosilňovacích transformátorov s tromi vinutiami (alebo autotransformátorov využívajúcich nízkonapäťové vinutie) by sa meranie činného a jalového výkonu malo vykonávať zo strany stredného a nízkeho napätia.

Pri transformátore pracujúcom v bloku s generátorom by sa malo meranie výkonu zo strany nízkeho napätia vykonať v obvode generátora;

5) redukčné transformátory 220 kV a vyššie - aktívne a reaktívne, 110-150 kV - činný výkon.

V obvodoch stupňovitých transformátorov s dvojitým vinutím by malo byť meranie výkonu realizované zo strany nízkeho napätia a v reťazcoch stupňovitých troj vinutých transformátorov zo strany stredného a nízkeho napätia.

V rozvodniach 110–220 kV bez prepínačov na strane vyššieho napätia nie je povolené meranie výkonu. Zároveň by mali byť k dispozícii miesta na pripojenie ovládacích indikačných alebo záznamových zariadení;

6) vedenia s napätím 110 kV a vyšším s obojsmerným napájaním, ako aj bypassové prepínače - aktívny a jalový výkon;

7) na ostatných prvkoch rozvodní, kde periodické monitorovanie sieťových režimov vyžaduje meranie tokov aktívneho a jalového výkonu, malo by byť možné pripojiť kontrolné prenosné zariadenia.

1.6.14. Pri inštalácii panelových indikačných zariadení v obvodoch, v ktorých sa môže meniť smer výkonu, musia mať tieto zariadenia obojstrannú stupnicu.

1.6.15. Registrácia musí byť vykonaná:

1) činný výkon generátorov turbín (s výkonom 60 MW a viac);

2) celkovú kapacitu elektrární (s kapacitou 200 MW a viac).

Meranie frekvencie

1.6.16. Meranie frekvencie by sa malo vykonať:

1) na každom úseku napätia generátora zbernice;

2) na každom generátore blokových tepelných alebo jadrových elektrární;

3) na každom systéme (časť) vysokonapäťových pneumatík elektrárne;

4) v uzloch možného rozdelenia elektrizačnej sústavy na asynchrónne prevádzkované časti.

1.6.17. Treba vykonať registráciu frekvencie alebo jej odchýlku od špecifikovanej hodnoty:

1) v elektrárňach s kapacitou 200 MW a viac;

2) v elektrárňach s výkonom 6 MW a viac, pracujúcich v izolácii.

1.6.18. Absolútna chyba záznamových frekvenčných meračov v elektrárňach zapojených do regulácie výkonu by nemala byť väčšia ako ± 0, 1 Hz.

Merania synchronizácie

1.6.19. Pre merania s presnou (ručnou alebo poloautomatickou) synchronizáciou by mali byť k dispozícii tieto prístroje: dva voltmetre (alebo dvojitý voltmeter); dva frekvenčné merače (alebo dvojfrekvenčný merač); synchroskopu.

Registrácia elektrických veličín v núdzových režimoch

1.6.20. Na automatickú registráciu núdzových procesov v elektrickej časti elektrizačnej sústavy je potrebné zabezpečiť automatické osciloskopy.

Umiestnenie automatických osciloskopov v zariadeniach, ako aj výber elektrických parametrov, ktoré zaznamenávajú, by sa mali spravidla vykonávať v súlade s odporúčaniami uvedenými v tabuľke č. 1.6.2 a 1.6.3.

V súčinnosti s energetickými systémami (okresnými energetickými oddeleniami) je možné zabezpečiť záznamové zariadenia so zrýchleným záznamom v prípade nehody (na zaznamenávanie elektrických parametrov, ktoré nie sú riadené automatickými osciloskopmi).

Tabuľka 1.6.2. Odporúčania pre umiestnenie automatických núdzových osciloskopov v zariadeniach energetických systémov

Tabuľka 1.6.3. Odporúčania pre výber elektrických parametrov zaznamenaných automatickým osciloskopom

1.6.21. V elektrárňach vlastnených spotrebiteľom a pripojených k elektrickej sieti (blokové stanice) by mali byť pre každý zbernicový systém 110 kV a viac zabezpečené automatické núdzové osciloskopy, ktorými je elektrické vedenie pripojené k elektrickej sieti. Tieto osciloskopy by spravidla mali registrovať napätie (fázová a nulová sekvencia) príslušného zbernicového systému, prúdy (fázová a nulová sekvencia) elektrických vedení spájajúcich blokovú stanicu so systémom.

22-06-01. Odporúča sa inštalovať ďalšie osciloskopy na registráciu činnosti zariadení na automatizáciu núdzového riadenia. Umiestnenie ďalších osciloskopov a výber parametrov, ktoré zaznamenávajú, by sa mali zabezpečiť v projektoch automatizácie systémov núdzovej automatizácie.

1.6.23. Na určenie miesta poškodenia na 110 kV nadzemných tratiach a nad 20 km na dĺžku by mali byť k dispozícii upevňovacie zariadenia.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!